Zvyky!
Na tento deň sa tešili najmä dievčatá. Vždy sa dohodli, v ktorom dome sa zídu. väčšinou to bolo v dome, kde chodili na priadky. Práve varením pirohov, liatím olova a počítaním kolov v plote sa mali dozvedieť ako bude vyzerať ich nastavajúci či to, aké meno bude mať. Varenie pirohov Z múky urobili cesto ako na pirohy, pokrájali a do každého vložili jeden papierik s menom mládenca. Pirohov bolo toľko, koľko dievok. Niekedy vložili aj čistý papierik, bez mena. Ktorej sa taký ušiel mala ostať stará dievka. Liatie olova Kúsok olova, ktorý si každá dievka doniesla položili na lyžicu, ktorú zohrievali nad plameňom sviečky. Roztopené olovo liali cez dierku v kľúči do hrnčeka so studenou vodou. pritom odriekali:"Ondreju, Ondreju na tebe olovo lejú, daj mi Bože znac, keho budzem za muža mac". Podľa toho, akú figúrku si tá, ktorá dievka odliala, také remeslo mal mať jej muž. Napr. ihla - obuvník, kosa - roľník, puška - vojak, kladivo - kováč. Počítanie kolov na plote Počítali od č.1 do 9. Aký bol desiatý kôl v plote, taký mal byť jej muž, napr. vysoký, malý, krivý, rovný. Odriekali: Tu kul, tu kolica, či ja budzem na teraz rok nevescica?" Po týchto hrách spievali, rozprávali rôzne príbehy veselé i strašidelné. Bola to posledná zábava pred nadchádzajúcim adventom.
2. Mikuláš
Miestny odpust Na tento deň sa tešili najmä deti. Nemohli sa dočkať rána, aby zistili, aké dobroty im Mikuláš doniesol. Väčšinou to boli jablká, orechy, alebo aj drevené hračky, ktoré otec, či starý otec vystrúhali. Dievky chodili kričať do studne "Mikluš, Mikluš daj mi dobrí muž". Vždy sa našiel nejaký huncút, ktorý sa schoval za studňu a takto jej odpovedal: " Tvojej kamarátke mi dal teraz rok jedného ďabla a tebe dám dvoch".
3. Jarné zvyky
Medzi tieto zvyky patrili predovšetkým detské hry. Deti ich začínali hrať, len čo to počasie dovoľovalo. Najčastejšie sa hrali na labdi (labda - lopta), na žmurki, na lapačky. k jarným hrám patrili aj hry:"na pigu, na sarni, na sirki, na šmerdzace vajco".
"Ožimini" - oziminy Pekný cirkevný obrad, ktorý sa konal 25. apríla na Marka alebo najbližšiu nedeľu. Bola to posviacka obilia na koreni. Sprievod odchádzal na vopred určené pole. Pán farár niesol pod baldachýnom Sviatosť Oltárnu, vybraní gazdovia niesli kostolné zástavy, veľkonočnú sviecu a sošku Zmrtvystania. Pár dni dopredu určili,, ktoré dievčatá na tento deň pripravia malé venčeky zo zeleného obilia "ožimin". Cestou na pole veriaci spievali litánie k najsv. menu Ježiš. Na poli po modlitbách a prosbách kňaz otáčajúc sa na všetky svetové strany posvätil obilie. Dievčatá zavesili venčeký na zástavby, sviecu i sošku. Ostatní veriaci si z obilia odtrhli 1 . 2 lístočky, ktoré vložili do modlitebnej knižky.
