Veľkonočné sviatky!
Kvetná nedeľa
Kvetnou nedeľou vstupujeme do veľkého týždňa,
veľkého na najdôležitejšie udalosti spásy. Počas Kvetnej
nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema,
aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Slávnosť
veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v
Jeruzaleme - hlavnom meste židov. Zástupy nadšene vítali
Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti (Ján
12,13), preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j.
nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa
pravdepodobne vzniklo u nás podľa toho, že u nás palmy
nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Snáď aj
podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného
obdobia, kedy sa objavujú prvé kvety. Na Kvetnú nedeľu,
Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích
čítajú a spievajú pašie.
Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom.
Veľký piatok
Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú
smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho
považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží
dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol
ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria
a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych
chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez
chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých
miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty
večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a
spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva
sa pôst - nejedáva sa mäso.
Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.
Veľkonočná nedeľa
Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo
zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka,
na zamrznutom strome vypučia listy... Raz na jar pred
2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so
smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš
Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému
životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po
Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s
Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a
pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol
Božím Synom. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám
pôjde našou cestou“- povedal sv. Augustín
. Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný
život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti
ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru
hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma
poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo
smrti do života“. (Jánovo evanjelium 5,24) “ Ja
som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj
keď umrie. (Ev. Jána 11,25)
Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.
zdroj: www.exil.sk
