14. február – deň sv. Valentína. Ako súvisí tento tajomstvom opradený svätý s pohľadnicami, kvetmi a drobnými darčekmi na školských laviciach? Čo bolo na ňom také výnimočné, že dodnes vzbudzuje živú spomienku?

Postavil sa proti cisárovi
    V súčasnosti katolícka cirkev pozná najmenej troch rozdielnych svätých, ktorí nesú meno Valentín či Valentinus. Všetci zahynuli mučeníckou smrťou. Ten, na ktorého si spomíname 14. februára bol kňazom v Ríme. Odsúdili ho na mučenie palicovaním a keď sa ani po ňom nevzdal svojej viery sťali ho spolu so sv. Máriom. Jeho hlavným „zločinom“ však nebolo kresťanstvo, ale niečo iné. Rímska ríša v 3. stor. viac než inokedy musela odolávať vpádom polobarbarských germánskych kmeňov. Skončila éra veľkých dynastií, na cisárskom tróne sa v rýchlom slede striedali generáli, ktorí si uzurpovali vládu, opierajúc sa o vojenskú moc légií. Jeden z nich – imperátor Claudius II. Gótsky – v snahe vytvoriť mocnú armádu vydal poľutovaniahodné nariadenie. Keďže si všimol, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a s väčším nasadením ako vojaci, ktorých doma čakajú manželky a deti, zakázal sobáše mladých párov. Vstúpiť do manželského stavu mohli len tí, ktorí neboli vhodní pre vojenské remeslo resp. tí, ktorí si svoje roky v armáde už odslúžili.
    Kňaz Valentín však nerešpektoval nariadenie svojho cisára. Napriek upozorneniam zo strany úradov naďalej v tajnosti sobášil mladých ľudí, ktorí si chceli vyslúžiť túto sviatosť. Jeho činnosť však bola čoskoro odhalená, načo ho vzali do väzby. Napriek mučeniu odmietol ponuku zachrániť si život zrieknutím sa Krista. Cisár Claudius II. Ho poslal pod katovu sekeru 14. februára roku 269.

Od lístočkov k manželstvu
    Francúzsky vojvoda Karol Orleánsky patrí medzi zakladateľov tradície zaľúbených valentínskych lístočkov. Po prehratej bitke pri Azincourte v r. 1415 sa dostal do britského zajatia. Z londýnskeho Toweru poslal svojej žene do Francúzska prvú „valentínku“ – niekoľko veršov pozornosti a horúcej lásky.
Komercionalizácia zasiahla deň sv. Valentína až v 19. storočí. Sláva sviatku zaľúbených sa prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov rozšírila do celého sveta. Vďaka tomu zaľúbení v tento deň podpisujú svoje listy „Od Tvojho Valentína“ aj v tých krajoch, kde kresťanstvo nestihlo zapustiť hlbšie korene.
Prvé predtlačené valentínske pozdravy boli delikátne a pomerne jednoduché. Dnešná ponuka pohľadníc, kvetov, plyšových srdiečok či plastových Cupidov je omnoho pestrejšia.

    V západných krajinách zisky z ich predaja predčí iba predvianočná nákupná horúčka.
Komercionalizácia sploštila pôvodné posolstvo Dňa s. valentína. Slová o vernosti, trpezlivosti a odhodlaní vzájomne sa poznávať sa nepredávajú tak dobre, ako šteklivé, sladké narážky predtlačené na zmyselných pohľadniciach s obnaženými telami.
Cirkev, pochopiteľne, bojuje proti zľahčovaniu vzťahu medzi manželmi či redukcii spoznávania sa zaľúbených na telesnú rovinu. Aj dnes nám pripomína, že vzťah medzi mužom a ženou je posvätný a preto nemôže patriť medzi „lacné“ jednodňové záležitosti. Sv. Valentín vydáva svedectvo až do dnešných dní, že sviatosť manželstva naskrze nie je popoluškou medzi ostatnými sviatosťami, a že kvôli nej – podobne ako napr. kvôli eucharistii či sv. spovedi – hodno položiť aj život.

zdroj. www.referaty.sk