Vianočné oblátky!
Po Lucii nasledoval týždeň chudobný na zvyky, no zato vyplnený praktickými prípravami na vianočné sviatky. Učiteľovi sa obvykle ušla úloha postarať sa o to, aby na žiadnom vianočnom stole nechýbali oblátky. V predchádzajúcich storočiach si občania túto službu zo strany učiteľa zabezpečovali aj písomne v prijímacej zmluve. Napokon učitelia či rechtori, ako ich najprv volali začiatkom 20. storočia, sa na túto významnú úlohu ochotne podujímali, aby aj takto prispeli k vytváraniu vianočnej atmosféry.
Prípravy bývali rozličné. Najčastejšie učiteľ už niekoľko týždňov vopred vyslal školské deti po domoch s naučenou piesňou, aby vyžiadali obilie.
Gazdovia dávali nielen žito, ale aj strukoviny, údeniny a vajíčka pre učiteľa. Učiteľ sa zase postaral, aby sa zrno včas dostalo do mlyna a odtiaľ nazad k nemu. Keď bol v obci obecný mlyn, dával múku mlynár, inokedy dal múku sám učiteľ. Kúpil aj ostatné veci, čo boli potrebné, okrem mlieka, masla a vajec. Tieto potraviny priniesli dievčatá do školy v hojnom množstve, len čo sa dozvedeli, že sa idú piecť oblátky. Mládenci sa zase postarali o drevo a pomáhali aj pri pečení oblátok, veď práca so železami nepatrila práve k najľahším, najmä ak uvážime, že sa pieklo hlboko do noci, keď už oči žiakov nezvyknutých na ponocovanie, premáhal spánok.
Oblátky sa piekli hneď v prvé dni po Lucii, niekedy takmer až do Vianoc, podľa toho, aká bola obec veľká. Posledné dva-tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Na každú rodinu sa ušlo pätnásť až dvadsať oblátok vodových, zo päť cukrových a navrchu boli položené dve-tri trubičky. Kde bola veľká rodina, bol aj košík pre ňu štedrejšie naložený, aby sa na každého člena ušli dva-tri kusy. Pred odchodom učiteľ ešte každé dieťa preskúšal, či dokonale ovláda vinš a roznáška sa mohla začať.
Vinš oravských detí mal jednoznačne ľudový charakter:
Vinšujem Vám na tieto hody,
žeby ste mali toľko mlieka ako vody
a smotánky plné džbánky,
masielko ako kvet,
dajte mi korunku, ale hneď.
Keď deti odovzdali oblátky, domáci im naplnili košík potravinami a pridali aj peniaze, drobnú mincu pre žiaka, väčšiu pre učiteľa. Príprava a roznášanie nemali síce pôvod v ľudovej kultúre, ani nesplynuli so štruktúrou ľudových zvykov, napriek tomu však nemožno poprieť, že mali trvalé miesto v tradičnom živote dediny.
Autor: Martin Bosák, Rudolf Bosák - Zvyky a tradície na Slovensku
