Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4 st. kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy, zo slova Fastenschank, označujúceho poslený alkoholický nápoj pred vtedy prísne dodržiavaným pôstom.

    V ľudovom kalendári je to druhá časť zimy. Magicko-prosperitné úkony našich predkov mali blahodarne pôsobiť na dobrú úrodu ľanu a konopí: varením dlhých cestovín (rezance, šúľance) na Obrátenie sv. Pavla (25. januára), na Hromnice (2. februára) a v závere fašiangov ; rituálnym sánkovaním a kĺzaním na Hromnice (Hont, Gemer); rozpletaním a ťahaním dlhých vlasov v závere fašiangov; vyskakovaním do výšky, tancom „na ľan, na konope".

    Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a tiež sa robievalo veľa svadieb. Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene, parodovali zaužívané správanie sa, preobliekali atď. Boli obdobím veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia, lebo kto sa nenaje cez fašiangy, bude hladovať po celý rok. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slaninka s klobáskou, huspenina.

    Na Slovensku sa staroslovanský základ premiešal s karnevalovou kultúrou, ktorá sa k nám širila hlavne z nemeckého a talianskeho prostredia prostredníctvom šľachtickej a meštanskej vrstvy.

    Pri týchto sviatkoch bolo zaužívané zrušenie spoločenskej hierarchizácie (otroci sa zabávali spolu so slobodnými občanmi), iniciačné obyčaje, nosenie masiek, obradné používanie vína a koláčov, bezuzdné zábavy a hry. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam a mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Okrem preobliekania sa za druhých sa zaužívalo aj zosmiešňovanie samých seba, ďalej boli typické zoomorfné masky (turoň, koza, medveď).

    Príznačná bola zvýšená aktivita žien a dievčat s cieľom vydať sa, lebo nevydaté dievky stihol po fašiangoch posmech. Ženy si robili vlastné zábavy na priadkach, zriedkavejšie aj v hostincoch s nadmerným pitím, skákaním na konope, tancovaním a sprievodmi maškár.

    Ďalej sa pri fašiangoch stretávame s pojmom "dni rodičov". Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov. Slovo „masca" vraj znamená dušu zomrelého podľa talianskeho etnografa Paola Toschiho.

    Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiangy končili pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.

zdroj: www.jankohrasko.sk