V prvý vianočný sviatok, skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z domácich na potok po vodu. Na okolí Nitry to mal byť najstarší člen rodiny, v niektorých západoslovenských oblastiach dievča, väčšinou však bola požiadavka, aby vodu priniesol muž. Pri starších zvykoch predtým ako načreli vodu, hodili do potoka kúsok oblátky. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu hneď po návrate z kostola. Ten, kto vodu doniesol, pokropil ľudí, prípadne aj miestnosť. Do vody hodili domáci peniaz, niekde jabĺčko, zriedkavejšie chren a od najstaršieho po najmladšieho sa v nej všetci rad-radom poumývali. Peniaz mal zaistiť každému blahobyt, jablko zdravie, chren silu a spoločné umývanie vzájomnú súdržnosť.

            Na Kysuciach dbali, aby pri umývaní načierali vodu rukou smerom ku sebe, aby všetko dobré išlo k nim, a nie opačne. Na Myjave si každý mincu vo vode vyhodil a ak sa mu ukázalo číslo, mal mať šťastie v peňažných  záležitostiach, ak opačná strana, v chove dobytka. Na okolí Žiaru nad Hronom vyliali vodu pod jablone. V Honte napojili touto vodou dobytok, v Turci ňou pokropili ovce, aby mali veľa jahniat. Jablko si medzi sebou podelili, peniaz ostal vždy tomu, kto doniesol vodu.

            Prvý sviatok vianočný sa jedávalo v podstate to, čo na Štedrý večer, aj keď s niektorými obmenami. Tam, kde na Štedrý večer dodržiavali pôst, pribudlo na stôl bravčové mäso a jaternice upečené ešte v predchádzajúci deň. Na strednom Slovensku, najmä na okolí Banskej Bystrice, Zvolena, Novej Bane, Tisovca, nejedli opekance, ani iné jedlá s makom, lebo by sa vraj v dome držal hmyz. Na okolí Nitry, Topoľčian, Bánoviec sa vystríhali tĺcť orechy, lebo by sa vraj potom rozbíjal riad. Podľa povery z okolia Nového Mesta nad Váhom toho, kto  jedol orechy, mali bolieť zuby.

            Na Kysuciach chodil vinšovať gazda s ovcou, ktorá mala práve jahňa. Tri razy ju previedol okolo stola, odriekajúc obvyklý vianočno-novoročný vinš. Domáci potom dali ovci z jedál pripravených na stole. S ovcou ako prvým vinšovníkom, symbolizujúcim zdravie, množenie a bohatstvo, sa v starších obdobiach stretávame predovšetkým v podhorských oblastiach.

            Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše v podstate tri skupiny. Do prvej, najstaršej, patria tie, ktorých účelom je privolať pozitívne momenty do života ľudí v nastávajúcom roku. V druhej skupine prevláda náboženské ladenie a sú odrazom kresťanskej interpretácie Vianoc. Tretia skupina,  vývojovo zrejme najmladšia, no čo do frekvencie najčastejšia, má charakter zábavných riekaniek. Často sa všetky tri zložky prelínajú, v niektorých prípadoch sú vyvážené, inokedy vystupuje určitá zložka ako dominantná.

Autor: Martin Bosák, Rudolf Bosák - Zvyky a tradície na Slovensku