Najstaršia písomne doložená správa o adventnom venci pochádza z roku 1838 z bohatého prístavného mesta Hamburgu. Teológ Johann Heinrich Wichern vtedy nad dvere sirotinca, ktorého bol správcom, zavesil na začiatku adventu veniec vyrezaný z dreva. Každý deň naň upevnil jednu zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička, do ktorej zbožní veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené a osirelé deti.

Zvyk prenikol z Nemecka za hranice nemecky hovoriacich krajín. Adventné vence sa už vyrezávali nielen z dreva, ale zhotovovali sa tiež zo zelených vetvičiek ihličnanov. Živé adventné vence symbolizovali večný život, veriacim prisľúbený Ježišom Kristom. Kruhový tvar venca vyjadroval jednotu spoločenstva ľudí a Boha, plameň sviečok pripomínal Krista ako svetlo ožarujúce plameňom lásky každého človeka. Počet sviečok na adventnom venci sa ustálil na štyri, podľa počtu adventných nedelí.

Autor: Martin Bosák, Rudolf Bosák - Zvyky a tradície na Slovensku